Záleží nám na vašom súkromí
Pomocou súborov cookie a súvisiacich technológií, ako aj spracovaním vašich údajov môžeme lepšie prispôsobiť zobrazovaný obsah vašim potrebám.Udelením súhlasu s ukladaním informácií na vašom koncovom zariadení alebo s prístupom k informáciám a spracovaním údajov, a to aj v oblasti profilovania, trhu a štatistickej analýzy, budete môcť na stránkach Allegro ešte ľahšie nájsť presne to, čo hľadáte a čo potrebujete.Správcami vašich údajov bude spoločnosť Allegro, ako aj niektorí partneri, s ktorými spolupracujeme.
Jednoduchšie používanie našich stránok, zobrazovanie a meranie personalizovaného obsahu a reklám, vytváranie štatistík a zlepšovanie funkčnosti.Súhlas je dobrovoľný. Môžete ho kedykoľvek odvolať alebo obnoviť v záložke Nastavenia súborov cookie na hlavnej stránke. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracovania vykonaného pred odvolaním.
zásady používania súborov cookiezásady ochrany osobných údajovOpis
ŁAWNICY JAKO FORMA UDZIAŁU CZYNNIKA SPOŁECZNEGO..
JAN KIL
- Wydawca: ELIPSA DOM WYDAWNICZY
- Rok wydania: 2021
- Oprawa: OPRAWA BROSZUROWA
- Ilość stron: 138
- EAN: 9788380173842
Autor dokonuje analizy udziału czynnika społecznego w formie ławników w kompozycji składu sądu w polskim procesie karnym. Udział czynnika społecznego w składach orzekających w sprawach karnych został ukazany w szerszej aniżeli tylko karnoprocesowej perspektywie normatywnej. Wywody stricte karnoprocesowe zostały uzupełnione rozważaniami natury historycznoprawnej, ustrojowej oraz aksjologicznej. Analizie poddano ewolucję regulacji karnoprocesowej poświęconej udziałowi czynnika społecznego w orzekaniu, począwszy od regulacji obowiązującej w okresie II Rzeczypospolitej, przez ustawodawstwo doby PRL, na zmianach mających miejsce już pod rządami kpk z 1997 r. kończąc. Odrębne rozważania poświęcono kwestiom ustrojowym, dotyczącym statusu oraz sposobu powoływania ławników, jak również ich pozycji prawnej. Analizie poddano także udział ławników w poszczególnych składach orzekających w procesie karnym. Główna teza rozprawy sprowadza się do konstatacji, że pożądany sposób kompozycji składu sądu w procesie karnym winien możliwie szeroko uwzględniać zasadę kolegialności oraz zasadę udziału czynnika społecznego w orzekaniu. W kontekście powyższego kolegialność działania sądu w procesie karnym należy uznać za formę bardziej demokratyczną od działania jednoosobowego. Ponadto kolegialność w większym stopniu gwarantuje wszechstronną ocenę sprawy, jak również istotnie podnosi autorytet i przekonywalność wydawanych decyzji, zwiększa ona niezawisłość organu sądowego, urealnia instytucję zdania odrębnego czy też narady sędziowskiej, jak również sprzyja zniwelowaniu wpływu na treść decyzji cech indywidualnych sędziego, stanowiących przejaw jego wrażliwości, uczuciowości, uprzedzeń, poglądów społecznych, politycznych czy religijnych. Udział czynnika społecznego w orzekaniu w sprawach karnych wiąże się z kolei ze wzbogaceniem organu orzekającego o cenne doświadczenie życiowe sędziów niezawodowych, poszerzeniem perspektywy oceny faktyczno-prawnej sprawy, zwiększeniem akceptowalności społecznej wydawanych rozstrzygnięć, wzmocnieniem kontroli społecznej nad aparatem sędziów zawodowych.
[Kod oferty,421996,9788380173842,2024-02-19 19:46:10]
Niektoré texty boli preložené automaticky. Dajte nám vedieť, ak ste si všimli jazykovú chybu.
Prezeráte si ponuky produktu Ławnicy jako forma udziału czynnika społecznego w polskim procesie karnym Jan Kil. Vidíte ponuku iného produktu? Nahláste nám to