Záleží nám na vašom súkromí
Pomocou súborov cookie a súvisiacich technológií, ako aj spracovaním vašich údajov môžeme lepšie prispôsobiť zobrazovaný obsah vašim potrebám.Udelením súhlasu s ukladaním informácií na vašom koncovom zariadení alebo s prístupom k informáciám a spracovaním údajov, a to aj v oblasti profilovania, trhu a štatistickej analýzy, budete môcť na stránkach Allegro ešte ľahšie nájsť presne to, čo hľadáte a čo potrebujete.Správcami vašich údajov bude spoločnosť Allegro, ako aj niektorí partneri, s ktorými spolupracujeme.
Jednoduchšie používanie našich stránok, zobrazovanie a meranie personalizovaného obsahu a reklám, vytváranie štatistík a zlepšovanie funkčnosti.Súhlas je dobrovoľný. Môžete ho kedykoľvek odvolať alebo obnoviť v záložke Nastavenia súborov cookie na hlavnej stránke. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracovania vykonaného pred odvolaním.
zásady používania súborov cookiezásady ochrany osobných údajovPlatnosť hľadanej ponuky vypršala – čo tak skúsiť podobný produkt?
- 7,37 €
- Kartezjusz i Kanibale - Iwona Krupecka
- od 0 € so
Stav: Nové
Nosič: papierová kniha
DAĆ RZECZY SŁOWO. APRAKSJA MOWY 2
Za posledných 30 dní si tento produkt od viacerých predajcov kúpila 1 osoba.
Opis
DAĆ RZECZY SŁOWO. APRAKSJA MOWY 2
IWONA PIETRZYK, MARIKA LITWIN
- Wydawca: KOMLOGO
- Rok wydania: 2016
- Oprawa: OPRAWA BROSZUROWA
- Ilość stron: 41
- EAN: 9788361339670
Prezentujemy zestaw ćwiczeń, które są rozszerzeniem poprzedniej części Dać rzeczy słowo- apraksja mowy. Publikacja Dać rzeczy słowo- apraksja mowy 2 została podzielona na 6 części: zeszyt 1. A, O, L, M, B zeszyt 2. P, U(Ó), I, J, W zeszyt 3. F, N, E, Z, S, C zeszyt 4. DZ, D, T, Y, Ś/SI, Ź/ZI, SZ zeszyt 5. Ż/RZ, DŻ, Ł, Ń/NI, G, H/CH zeszyt 6. CZ, K, R, Ć/CI, DŹ/DZI Wiodącym deficytem afazji ruchowej są, obok zaburzeń czysto językowych, trudności ruchowe związane z odtworzeniem sekwencji ruchów potrzebnych do wypowiedzenia danego słowa, czyli apraksja mowy. Usprawnianie wymaga specjalnie zogniskowanej na tym deficycie terapii. Badacze podkreślają (Boehme, 2003), że istotna jest duża liczba powtórzeń, nawet gdy sylaby czy słowa są w większości wypowiadane poprawnie. Ważne także, by widoczna była twarz osoby mówiącej, co pozwoli choremu na obserwowanie i naśladowanie ruchów artykulacyjnych. Pomocne mogą być również inne wskazówki, takie jak podpowiedź gestem (np. dotknięcie ręką okolic krtani w celu zaprezentowania dźwięczności) lub też jak w naszej publikacji dodatkowe instrukcje słowne, czyli opis wymowy głoski, zdjęcia prezentujące układy warg czy schematy graficzne przedstawiające ułożenie narządów mowy podczas wypowiadania głosek. Przykłady do ćwiczeń zostały dobrane specjalnie pod kątem stopniowania trudności. Trudno jednak jednoznacznie określić kolejność, w jakiej powinna przebiegać terapia, ponieważ część badań (Howard, Varley, 1995) podaje, że słowa są łatwiejsze do zapamiętania i powtórzenia niż np. sylaby. Inni badacze natomiast (Dabul i Bollier, 1976; Holtzapple i Marshall, 1977; Knock i inni, 2000, Raymer i inni, 2002) zalecają rozpoczęcie terapii od powtarzania izolowanych dźwięków, następnie sylab, a dopiero na końcu wyrazów, fraz czy zdań. Podobnie jest z kolejnością ćwiczonych głosek. Podczas przygotowywania materiałów nie znalazłyśmy publikacji naukowej rozwiązującej ten problem, wobec tego dobierając kolejność ćwiczonych głosek kierowałyśmy się głownie naszym doświadczeniem w pracy z pacjentami z apraksją mowy. Wydaję się, że głoski, których wymowę łatwiej zaobserwować (tzn. sposób ich artykulacji jest dość dobrze widoczny np. A, O, L, M są łatwiejsze do powtórzenia niż te, których sposób artykulacji jest mniej widoczny np. K, G. Wyrazy do powtarzania/ odczytywania są w kolejności, początkowo łatwiejsze np. z dwiema sylabami otwartymi po wyrazy zawierające zbitki spółgłoskowe. Ćwiczenia zostały ułożone według schematu: opis wymawiania głoski, zdjęcie ułożenia warg podczas jej wymawiania, przekrój boczny (rentgenogramy zaczerpnięte z T. Benni Fonetyka opisowa języka polskiego), czytanie/ powtarzanie sylab, czytanie/powtarzanie wyrazów, kończenie zdań. Zachęcamy logopedów by kolejność ćwiczeń zmieniać indywidualnie w zależności od potrzeb i możliwości każdego pacjenta. Głoski miękkie (ś, ć, ń, ź i dź) zapisano jako ś/si, ć/ci, ź/zi, ń/ni, ź/zi, dź/dzi ze względu na ich wymowę w języku polskim , choć część słów obcojęzycznych np. cito, sinus wymawia się inaczej. W związku z tym, w razie konieczności prosimy o wyjaśnienie pacjentowi tych kwestii. Mamy nadzieję, że proponowane zadania będą pomocne pacjentom, ich rodzinom oraz logopedom. Autorki
[Kod oferty,409843,9788361339670,2024-06-27 23:48:36]
Niektoré texty boli preložené automaticky. Dajte nám vedieť, ak ste si všimli jazykovú chybu.