Tekvice – odrody, pôvod, použitie

Tekvica – ako sa to začalo?

Tekvica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala už asi pred 3000 rokmi. Prvými jej pestovateľmi boli Indiáni z dnešného Peru. Nielenže ju horlivo konzumovali, vyrábali sa z nej aj rôzne predmety každodennej potreby – napr. sochy, nádoby a misy. Z Nového sveta ju do Európy priniesol Krištof Kolumbus v XV. storočí, na ktorého urobila taký dojem, že si do denníka zapísal presný dátum, kedy ju prvýkrát uvidel. Žiaľ, Európanom trvalo 100 rokov, kým sa zbavili skepticizmu voči exotickej tekvici a uvedomili si, aké je to úžasné ovocie. Áno, tekvica je ovocie, a to bobuľové ovocie, nie zelenina – ako si väčšina z nás myslí. Pestuje sa takmer vo všetkých krajinách nášho kontinentu. História tekvice je naozaj zaujímavá. Napríklad predtým, ako sa v 17. storočí objavil názov tekvica, Gréci ju nazývali pepon, čo znamenalo „uvarená na slnku“. Francúzi ju nazývali potrion – teda „veľká huba“ a Angličania ju nazývali pumpkin, čo znamená „veľký melón“. Slovo squash si Američania požičali skrátením indiánskeho názvu askutasquash – „vhodná na konzumáciu za surova“.

Jack-o’-latern – lampión z tekvice

Predtým, ako uvedieme najdôležitejšie odrody tekvice, musím spomenúť halloweenske lampióny z vydlabaných tekvíc. Kedysi sa tieto lampióny vyrábali z repy, kvaky alebo cvikle. Potom boli objavené tekvice – väčší povrch a oveľa pohodlnejšie vyrezávanie znamenalo, že sa navždy stali hlavným materiálom na výrobu mihotavých lampiónov. Vydlabávanie tekvice a umiestnenie sviečky do nej pochádza z Írska. Podľa legiend tu kedysi dávno žil istý zlomyseľný človek Jack, ktorý sa stretol s diablom a niekoľkokrát ho prekabátil. Po smrti nemal prístup do neba, pretože bol zlý človek a s peklom tiež nemohol rátať. Nezostávalo mu nič iné, ako sa vrátiť na zem ako duch. Potuloval sa s repou v ruke, aby si svietil na cestu. V súčasnosti sa vyrezávané tekvice kladú do okien alebo do dverí domu ako pamiatka na duše chudákov, ktorí po smrti nenašli pokoj. Na Slovensku tiež vyrezávame lampióny z tekvice, ale je to čisto pre zábavu.

Odrody tekvice – nádherné tvary, farby a vlastnosti

Tekvica obrovská – pochádza zo Severnej Ameriky a jej plody sú veľmi veľké a okrúhle, s oranžovou, žltou alebo zelenou šupkou. Je dosť mäkká, ľahko sa krája – je ideálna do polievok a ako prísada k cestovinám. Žiaľ, má dosť krátku trvanlivosť – preto je najlepšie ju skonzumovať ihneď po kúpení alebo spracovať a zamraziť.

Tekvica obyčajná – je najrozšírenejší druh na svete. K tomuto druhu patria aj patizóny a cukiny.

Medzi skvelé jedlé tekvice patria aj:

• špagetová tekvica;
• pižmová tekvica;
• muškátová tekvica;
• provensálska tekvica;
• tekvica hokkaido;
• maslová tekvica.

Zaujímavé je, že čím je dužina tekvice jedlej oranžovejšia, tým viac vitamínov obsahuje.

Okrasné tekvice sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou. Môžu mať výrastky, pruhy, škvrny úplne inej farby ako plody. Môžu byť okrúhle, podlhovasté, sploštené. Okrem toho sú extrémne tvrdé, vďaka čomu majú dlhú zberovú zrelosť – čo znamená, že môžu zdobiť miestnosti až do jari.

Tekvica – čisté zdravie!

100 g tekvice je len asi 20 kcal, plod má veľa vlákniny, preto sa odporúča konzumovať ho pri chudnutí. Navyše tekvica odkysľuje organizmus a čistí ho od toxínov. Okrem toho tekvica obsahuje množstvo betakaroténu, ktorý ako všetky karotenoidy pomáha predchádzať vzniku nádorových ochorení. Okrem toho znižuje hladinu zlého cholesterolu a upravuje krvný tlak. Betakarotén sa v našom tele mení na vitamín A, ktorý zabezpečuje správne fungovanie nášho zraku najmä za šera. Tekvicové semienka majú zasa antiparazitné vlastnosti, takže ich na jeseň môžeme použiť na malú očistnú a odčervovaciu kúru.

Suma sumárum

Kým jedlá tekvica je skvelým, veľmi chutným, zdravým a výživným doplnkom jedál, okrasná tekvica v prútenom košíku spolu s vresom a konárikmi jarabiny bude krásnou ozdobou každého interiéru. Oplatí sa siahnuť po oboch.