Signatúry na porceláne – čo to je a ako ich rozoznať?

Porcelán, nazývaný bielym zlatom, je často zberateľským kúskom. Najcennejšie exempláre dosahujú závratné sumy. Hodnotu porcelánových výrobkov, okrem ich estetickej hodnoty dokazujú aj ich signatúry. Sú to firemné známky výrobcu, ktorými sa označuje každý kúsok. Poskytujú veľa informácií o konkrétnom predmete. Okrem miesta výroby informujú o dátum jeho výroby, značke kvality, čísle formy a niekedy aj to, kto ho dekoroval. Pre ľudí, ktorí zbierajú porcelán, sú tieto informácie veľmi cenné, pretože umožňujú presne identifikovať daný predmet a určiť jeho hodnotu. Téma signatúr je teda dôležitá.

Krátka história signovania

Najstaršie signované porcelánové predmety, ktoré sa zachovali dodnes, pochádzajú z Číny zo 14. storočia. Práve Číňania ako prví na svete začali na začiatku 7. storočia vyrábať porcelán a zároveň ho označovať, teda signovať. Keďže všetka výroba podliehala cisárskemu dvoru, všetky výrobky mali na spodku znak vládcu. Keď sa porcelán konečne dostal na starý kontinent, a to sa stalo pomerne neskoro, až v 18. storočí, zvyk podpisovania nádob prevzali Európania. Pôvodne sa porcelánové šálky, vázy a figúrky označovali takmer výlučne na účely evidencie, aby sa vedelo, koľko nádob sa vyrobilo a z akej série pochádzajú. Najstaršie európske výrobky majú preto len písmená a číslice a niekedy neboli označené vôbec. Keď sa zvýšil počet výrobcov, začali na nádoby umiestňovať svoje firemné známky. Možno ich prirovnať k moderným logotypom značiek, podľa ktorých spoznáme výrobcu daného predmetu.

Signatúry mali rôzne formy. Mohli to byť písmená, číslice alebo malé grafiky. Jeden závod mohol používať niekoľko signatúr počas celej doby svojej prevádzky. Napríklad manufaktúra v Meissen najprv označovala svoj porcelán tzv. meissenským drakom, teda šarkanom. Neskôr zaviedla symbol prekrížených mečov spojených s písmenami KPM. Po istom čase sa rozhodla ponechať iba meče. Doba spojená s používaním danej značky pomáha určiť vek porcelánu.

Ako vzniká signatúra?

Väčšina ľudí si predstavuje, že signatúry sa na nádoby nanášajú pečiatkou. Nie je to však pravda. Spočiatku sa maľovali ručne. V manufaktúrach boli na ich vytváranie určení špeciálni remeselníci, ktorí mali len túto úlohu. Zaujímavé je, že takmer všetky signatúry maľované ručne boli kobaltovomodrej farby. Neskôr sa firemné známky začali tlačiť, a už sa objavovali v rôznych farbách. Najneskôr sa na signovanie porcelánu zaviedla obtlačková technika. Táto umožnila naniesť na predmet aj veľmi zložitú a viacfarebnú grafiku. Takže už len podľa farby signatúry možno posúdiť, z akého obdobia predmet pochádza.

Signatúr jednotlivých manufaktúr je naozaj veľa. Ich zoznamy možno nájsť okrem iného vo firemných katalógoch a odbornej literatúre. Žiaľ, bývajú aj falšované. Preto je dobré pred uskutočnením transakcie s vyššou hodnotou požiadať o radu odborníka. Odbornú pomoc možno hľadať v starožitníctvach aj porcelánových továrňach.